1. Úvod
Moje rozhodnutie, napísať odbornú prácu na tému „Informatika, počítače, ich systéma využitie“, ovplyvnilo viacero faktorov.
Osobne vlastním počítač už dlhé roky. Začínal som na COMMODOR-e64, poznal som aj Sinclairs a postupne som vlastnil PC od verzie P I až po dnešné P4, ktoré už tiež pomaly nahradia 64-bitové systémy. Zaujímajú ma počítače a počítač som často potreboval aj pri vykonávaní svojej práce, buď ako marketingový pracovník a správca siete, alebo ako pracovník v reklamnej agentúre. Neoddeliteľnou súčasťou dnešných počítačov sú aj rôzne hry a veľa užitočných multimediálnych funkcií.
Ale za najdôležitejší faktor pokladám to, že dnešný svet 21. storočia si svoju existenciu bez počítačovej technológie, informatiky, PC-evidencie, LAN-sietí a internetového spojenia, asi ani nedokážeme predstaviť !
Informovanosť v informačnej spoločnosti v 21. storočí bude podľa mňa takým fenoménom, akým bola technizácia pre nás v 20. storočí. Popri nepretržitom ďalšom vzdelávaní; informovanosť sa stane ďalším rozmerom kooperujúcej spoločnosti. Informovanosť sa stala nevyhnutnou súčasťou tvorivej činnosti, zdrojom ktorej sú produkované informácie v procese ľudskej práce. Produkované informácie sa stávajú informačným zdrojom, ktorý ich môže nepretržite a opakovane sprístupňovať.
Rozvoj informačnej infraštruktúry v celej šírke umožňuje modernými informačnými a telekomunikačnými technológiami prenos informácií najrozmanitejšieho typu. Vyspelé krajiny orientujú mnohé programy a projekty týmto smerom.
Za účelom efektívneho využívania informácií sa v podnikoch už buď používajú, alebo začínajú čoraz viac používať systémy, ktorých úlohou je produkovať kvalitné a relevantné informácie potrebné pre riadiaci proces.
2. Informatika – úvod, základné pojmy a jednotky
Všetko, čo ukladáme do Pc, či už na jeho pevný disk alebo inú vonkajšiu pamäť, všetko zaberá v pamäti nejaké miesto. Každá pamäť PC má obmedzenú kapacitu.
Kapacitu určitej pamäte PC meriame jednotkami množstva informácií.
Najmenšou jednotkou je 1 bit = Bi nary digit, čo znamená v preklade
„dvojková číslica“ (označenie má 1b). Bit môže nadobúdať iba dve hodnoty: 0 alebo 1.
V PC sú čisto elektronické súčiastky, v ktorých buď je alebo nie je elektrické napätie. Potom hodnota 0 znamená nie je alebo vypnuté a hodnota 1 znamená je alebo zapnuté. Samotný bit nám však ešte veľmi nepomôže ukladať informácie, nato nám slúži až ďalšia vyššia jednotka, a tou je 1 byte (čítaj „bajt“), v preklade znak(označenie má 1 B). Platí vzťah, že: 1B = 8b
Každý jeden znak, ktorý stlačíme na klávesnici, zaberie v pamäti priestor o veľkosti 1B. 1byte je vlastne kombinácia 8 za sebou idúcich 0 a 1, lebo sa skladá z 8bitov. Keby sme to matematicky prepočítali, tak zistíme, že takto môžme vytvoriť 28 rôznych kombinácií 0 a1, čo je presne 256 rôznych kombinácií. To v praxi znamená, že môžeme na PC napísať len 256 rôznych znakov (lebo 1 znak = 1 byte). Nás ale nemusí vôbec zaujímať, aká je kombinácia pre daný znak. Keď stlačíme napríklad písmeno A, nemusíme vedieť, že pre PC je to takáto kombinácia: 01000001, kódovanie urobí za nás operačný systém počítača.
Príklad:
Bežná strana textu, ktorá obsahuje 30 riadkov po 60 znakov, čo je teda dohromady 1 800 znakov na stranu, zaberie 1 800 B počítačovej pamäte.
Keďže v praxi píšeme na PC veľmi dlhé texty, alebo ukladáme do PC rôzne obrázky, hudbu, či video, ktoré obsahujú veľmi veľké množstvo dát, na vyjadrovanie ich množstva používame väčšie jednotky:
1 kilobyte(1 kB) = 1 024 B (stačí si pamätať, že kilo = približne tisíc)
1 megabyte(1 MB) = 1 024 kB = 1 048 576 B (stačí si pamätať, že mega = približne milión)
1 gigabyte(1 GB) = 1 024 MB = 1 073 741 824 B (stačí si pamätať, že giga = približne miliarda)
Existuje ešte väčšia jednotka a tou je 1 terabyte (1 TB) = približne 1 bilión bytov.
Len preporovnanie:
na disketu sa zmestí 1,44 MB
na CD disky 700-800MB
na DVD disky 4,7GB (na dvojvrstvové až dvakrát toľko)
na pevný disk od40 do 160 GB (ale stále sa ich kapacita zvyšuje)
2.1 Informatika – Binárna a hexadecimálna sústava
Hovorí sa, že v desiatkovej sústave počítame preto, že máme na rukách desať prstov. Preto práve táto číselná sústava je pre človeka prirodzená. Jej základom je číslo desať ačíslicami sú znaky 0 až 9. Každý z nás už dávno pochopil, že číslice 1,9,8,7 zapísane za sebou, čítame tisíc deväťsto osemdesiatsedem. Teraz si zase skúsme uvedomiť, že 1987 je vlastne skrátený zápis výrazu:
1000 + 900 + 80 + 7
alebo: 1×1000 + 9×100+ 8×10 + 7×1
Číselná sústava je množina určitých znakov a pravidiel, ktoré slúžia na zobrazenie čísiel.
| desiatková | dvojková | osmičková | šestnástková |
| sústava | sústava | sústava | sústava |
| decimálna / dekadická | Binárna | Octal | Hexadecimálna |
| 0 | 0000 | 0 | 0 |
| 1 | 0001 | 1 | 1 |
| 2 | 0010 | 2 | 2 |
| 3 | 0011 | 3 | 3 |
| 4 | 0100 | 4 | 4 |
| 5 | 0101 | 5 | 5 |
| 6 | 0110 | 6 | 6 |
| 7 | 0111 | 7 | 7 |
| 8 | 1000 | 10 | 8 |
| 9 | 1001 | 11 | 9 |
| 10 | 1010 | 12 | A |
| 11 | 1011 | 13 | B |
| 12 | 1100 | 14 | C |
| 13 | 1101 | 15 | D |
| 14 | 1110 | 16 | E |
| 15 | 1111 | 17 | F |
| 16 | 10000 | 20 | 10 |
| 17 | 10001 | 21 | 11 |
| 18 | 10010 | 22 | 12 |
| 19 | 10011 | 23 | 13 |
| 20 | 10100 | 24 | 14 |
| 64 | 1000000 | 100 | 40 |
| 80 | 1010000 | 120 | 50 |
| 128 | 10000000 | 200 | 80 |
| 255 | 11111111 | 377 | FF |
| 256 | 100000000 | 400 | 100
|
V našej číselnej sústave sa poloha číslice v zápise čísla nazýva rád a značí význam číslice:
Čím viac vľavo tým vyšší rád, a teda aj významnejšia číslica.
Ľudia používajú aj iné číselné sústavy, nielen desiatkovú. Napríklad v rozprávkach sa počíta aj na tucty a kopy. Možno namietnete, že dnes sa tak už nepočíta. A čo meranie času? Ak píšu v novinách, že víťaz behu na 20km dosiahol čas 1:01:11,6 znamená to, že bežal 1 hodinu, 1 minútu, 11 celých a 6 desatín sekundy. Všimnite si, aký je tento systém merania času zložitý! Jeho rádmi sú sekundy, minúty, hodiny, ale aj dni, týždne, mesiace a roky. Zatiaľ čo základ sústavy je v prvom a druhom prípade 60-minúta má 60 sekúnd a hodina má 60 minút, deň má 24 hodín, týždeň 7dní a s mesiacmi je to ešte zložitejšie. Túto zložitú sústavu používame dodnes, pretože sme si na ňu zvykli a bol by iste veľký problém to zmeniť. Číselná sústava, ktorú používali antickí Gréci a Rímania, sa nám dodnes zachovala ako rímska číslica. V počítači zobrazujeme všetky informácie v dvojkovej sústave, teda iba pomocou číslic 0 a 1. Ľudia majú radšej desiatkovú sústavu-binárnu.
Programy na prácu so 16-kovou sústavou sú trochu zložitejšie, musia vedieť používať aj písmená A až F ako číslice.
16-tková číselná sústava:
pozičná sústava so základom 16. 16 znakov, a to 0-9 a písmená A,B,C,D,E,F.
Dvojková sústava: označenie prepozičnú číselnú sústavu so základom 2, ktorý obsahuje dve číslice 0 a 1. Rád číslice sa zväčšuje sprava doľava o mocninu dvojky.
Dvojková sústava je základom číslicových zariadení na spracovanie dát, keďže elementárne spínacie a pamäťové prvky sa môžu nahrádzať iba v dvoch stavoch. Na kódovanie(1 kód) čísel v zariadeniach na spracovanie dát sa používajú dve rôzne spôsoby:čistá dvojková sústava a binárna kódovaná desiatková sústava (1 kód BCD)
Binárne vyhľadávanie:označenie pre rýchlu metódu (šípka hore) vyhľadávania prvkov v binárnom poli usporiadanom zostupne alebo vzostupne.
2.2. Informatika – Všeobecne
Informatika je nový vedný odbor, ktorý sa zaoberá, organizáciou, spracovávaním, uchovávaním a prenosom údajov, dát, informácií. Informácia ako základný pojem v informatike úzko súvisí s pojmami údaj a dáta. Má svoj vlastný predmet skúmania(informácie), má metódy zberu, spracovania, ukladania, ochrany, vyhľadávania, poskytovania a prenosu informácií. Disponuje aj potrebnými technickými prostriedkami.
Informatika má dlhú minulosť, ale krátku históriu vedeckého formovania, ktorá je plná sporov, či má právo na status exaktnej vedy, či je to jedna veda, alebo súhrn vied, aké má miesto v systéme atď.
Bit (binary digit) ako základná jednotka informácie.
Informácia je:
– všeobecne aj číslo, ktoré vyjadruje množstvo údajov prenášaných oznamovacím kanálom (napr. el. napätie, ale aj tlak vzduchu prenášaný spojovacím potrubím).
– správa vyvolávajúca akciu; čiže správa ktorej predchádzala konečná postupnosť (reťazec) pozostávajúca zo znakov 0 a 1 (písmen, symbolov nejakej abecedy).
– je správa, ktorá predstavuje nové poznatky, umožňuje konať určitým spôsobom. Informácie vytvárajú vzťahy a vyjadrujú stavy.
Zdroj informácie – je miesto kde informácia vzniká (tá časť zariadenia)
Správa
– správa sa stáva informáciou ak je spracovaná určitým algoritmom, alebo je interpretovaná v dôsledku ľudskej činnosti.
Dáta (údaje)
– sú správy alebo ich časti, ktoré sa dajú spracovať. Informáciami sú dáta, ktoré sú nositeľmi významu pre ľudí. Informácia je teda produkt, výstup spracovania správ.
Za základné teoretické zdroje informatiky sa považujú:
– Heuristické teórie odbornej informácie: knihoveda, teória knihovníctva, teória bibliografie, teória dokumentácie, teória odbornej informácie, teória informačných systémov a ďalšie.
– Komunikačné disciplíny: predovšetkým kybernetické teórie, semioticko-lingvistické teórie, teórie sociálneho informovania, teórie počítačov.
– Hraničné, prienikové vedy: matematika, logika, psychológia a ďalšie.
Informatika je teóriou
– vedeckých informácií
– kybernetickou teóriou
– informačnou vedou
– ako vedný integrát
– počítačov (computer science). Prvý krát ju takto formuloval Dreyfus ako informatique vo význame prenosu informácií v automatizovaných systémoch (informácia + automatika). Informatika je chápaná ako teória o spôsobe činnosti počítačov a ich využívaní. Je dôsledkom faktu, že informácie sa v stále väčšej miere spracovávajú na počítačoch. Pritom je ignorovaný fakt, že informačná činnosť sa realizuje bez ohľadu na existenciu počítačov. Tie predstavujú iba nástroj a prostriedok informovania aj keď stále významnejší.
Definícia informatiky
Z predchádzajúceho popísaného vývoja je vidieť, že je pomerne ťažké uviesť definíciu informatiky a vymedzenie jej predmetu. Uveďme definíciu, ktorá vystihuje moderné ponímanie informatiky. Jej autorom je American society for Information Science:
„Informatika sa zaoberá vznikom, zhromažďovaním, organizáciou, interpretáciou, ukladaním, vyhľadávaním, rozširovaním, pretváraním a využívaním informácií s osobitným zreteľom na aplikáciu modernej techniky v týchto oblastiach. Má čisto vedecké (teoretické) zložky, ktoré skúmajú predmet bez ohľadu na aplikáciu a aplikačné (praktické) zložky, ktoré prispievajú k rozvoju služieb a produktov.“
Uveďme ešte definíciu, ktorá bola prijatá na medzinárodnom kongrese v roku 1978 v Japonsku podľa ktorej:
„Predmetom informatiky sú oblasti súvisiace s vývojom, tvorbou, využívaním, materíalno-technických zabezpečení a organizáciou systémov spracovávania informácií včítane ich priemyselného, ekonomického, správneho, sociálneho a politického pôsobenia“.
Pri pokuse o definíciu informatiky vystupujú podobné problémy ako pri definícii informácie. Ukazuje sa, že definícia informácie je síce problém mimoriadne aktuálny, ale vzhľadom na súčasný stupeň vedeckého poznania stále otvorený.
Informatika po stránke obsahovej a významovej je jej predstaviteľmi odlišne vysvetľovaná.
2.3 Informatika – Algoritmy
Algoritmus – je účelne zvolený postup (systém jednoznačných pravidiel), ktorým sa riešia všetky úlohy určitého druhu.
Algoritmus – ako základný elementárny pojem informatiky, je prepis, návod, realizáciou ktorého získame zo zadaných vstupných údajov požadované výsledky.
Ide teda o postup spracovania jednej kvality informácií na novú. PROCESOR, ako realizátor, začne na základe určitého algoritmu vykonávať prácu s konkrétnymi objektmi.
Algoritmus sa veľmi úzko viaže na jazyk v ktorom sú algoritmy zapísané.
Algoritmický jazyk – je umelý jazyk, určený na tvorbu algoritmov.
Vety algoritmického jazyka nazývame príkazy.
Základné vlastnosti algoritmov
– Elementárnosť, algoritmus sa skladá z elementárneho počtu krokov.
– Determinovanosť, po každom kroku vieme jednoznačne povedať, či algoritmus skončil, alebo nie.
– Konečnosť, vykonávanie procesu opísaného algoritmom skončí po konečnom počte krokov.
– Hromadnosť, algoritmus je určený na riešenie problémov toho istého typu
– Efektívnosť, algoritmus má zabezpečiť riešenie problému v čo najkratšom čase.
Programovací jazyk– je algoritmický jazyk implementovaný v počítači
Základné algoritmické konštrukcie:
1. Sekvencia
2. Alternatíva
3. Cyklus
4. Podprogram
Ak algoritmický jazyk umožňuje tieto základné algoritmické konštrukcie hovoríme, že je štruktúrovaný.
3. Počítače – história
Počítač je mnohostranné elektronické zariadenie uchovávajúce a spracúvajúce informácie alebo údaje podľa počítačového programu, teda súboru príkazov. Program a ďalšie operačné príkazy sa označujú ako softvér (SW). Prvky, z ktorých sa počítač fyzicky skladá, ako je klávesnica, monitor a hlavná systémová jednotka, tvoria hardvér (HW).
Personal Computer (PC)
Pojem osobný počítač sazačal objavovať na prelome 70. a 80. rokov. Rozvojom elektroniky vznikla nová skupina prostriedkov výpočtovej techniky – mikropočítače. V roku 1981 firma IBM vstúpila na trh mikropočítačov s osobným počítačom IBM PC (PERSONAL COMPUTER). Jeho prínosom je, že je konštruovaný ako stavebnica. Základná jednotka obsahuje základnú dosku s mikroprocesorom a s najdôležitejšími obvodmi. Ostatné obvody sú umiestnené v základnej jednotke na prídavných doskách (kartách). Základnou elektronickou súčiastkou počítačov IBM je mikroprocesor INTEL. Mikroprocesory sa líšia dvoma vlastnosťami – frekvenciou a počtom bitov. Prvým počítačom typového radu bol počítač IBM PC, ktorý mal mikroprocesor INTEL 8088. Ďalšími počítačmi vovývojom rade sú:
• IBM PC/XT(eXtended Technology-rozšíriteľná) – mikroprocesor i8086
• IBM PC/AT(Advanced Technology-pokročilá) – mikroprocesor i80286
• IBM PC 386 -mikroprocesor i80386
• IBM PC 486 -mikroprocesor i80486
• IBM PCPentium – mikroprocesor Pentium
Stavebnicová koncepcia počítačov IBM PC umožnila iným výrobcom vyrábať prídavné zariadenia pre tieto počítače. Rad svetových firiem produkuje počítače plne programovo a technicky zlúčiteľných s počítačmi firmy IBM. Výrobky iných firiem, ktoré sú odvodené od osobných počítačov radu IBM PC sa nazývajú počítače kompatibilné(zlúčiteľné) s počítačmi IBM PC. Kompatibilita (zlučiteľnosť) počítačov je vlastnosť rôznych technických a programových prostriedkov, ktorá umožňuje vzájomnú zameniteľnosť alebo prepojenie do jedného systému.
3.1 Počítače – HW, zloženie
Hlavná systémová jednotka sa skladá z pamäte, v ktorej sa uchováva program i údaje, a procesora, základnej jednotky, ktorá riadi všetky operácie počítača. Tlačiarne a modemy sa označujú ako periférne zariadenia. Mikročipy vnútri počítača obsahujú operačnú pamäť, potrebnú na spracovanie údajov. Informácie sa trvalo uchovávajú buď na vyberateľných disketách, alebo na „pevných „ diskoch v počítači. Krátko po tom, čo sa v 70. rokoch objavil mikročip, vyvinuli sa osobné počítače a prenosné počítače, tzv. laptopy. Kapacita počítačovej pamäte sa udáva v miliónoch bytov alebo v megabytoch. Jeden byte je sústava bitov(binary digits) čiže číslic binárnej (dvojkovej) sústavy. Predstavuje informáciu, ktorá sa potom môže spracovať v počítači.
Procesor CPU : je integrovaný obvod s vysokou hustotou integrácie. Obsahuje v puzdre množstvo tranzistorov. Je to vlastne centrum celého počítača. Rýchlosť operácii určuje pracovná frekvencia v MHz. Poznáme 8 bitové, 16 bitové, 32 bitové a 64 bitové (výrobcovia AMD a Intel)
CPU je základnou operačnou a riadiacou jednotkou počítača. Okrem operačnej a riadiacej jednotky obsahuje aj vnútorné registre, do ktorých si ukladá rôzne údaje (adresy, medzivýsledky) a vnútornú zbernicu.
Operačná jednotka mikroprocesora vykonáva rôzne aritmetické operácie (sčítanie,násobenie) a nearitmetické operácie (rozhodovacie, logické, posuvy a iné). Operačná (taktovacia) rýchlosť je počet základných operácii ktoré mikroprocesor vykonáza 1 sekundu. Súčasne mikroprocesory vykonávajú rádovo milióny základných operácií za sekundu a ich rýchlosť udávame v Megahertzoch.
Operačná pamäť RAM (Random Acess memory): slúži na dočasné uloženie spracovávaných programov a údajov. Veľkosť je udávaná v MB (16, 32,64, 128, 256, 512 …). Rýchlejšia ako RAM pamäť je tzv. Cache pamäť, ktorá je uložená priamo v procesore alebo je integrovaná do základnej dosky počítača.
Typy pamäti
– pamäť RAM (hore uvedené)
– pamäť BIOS. Po zapnutí počítača sa riadiaca jednotka CPU hneď spája a načítava tzv. štartovací program BIOS. Je to pamäť typu ROM, tzn. že je to pamäť len na čítanie. Je to mikročip integrovaný v základnej doske počítača, ktorý obsahuje základné programové inštrukcie slúžiace k otestovaniu integrity počítača po jeho zapnutí (kontrola grafickej karty, pamäte RAM a periférnych zariadení) a k zavedeniu operačného systému do počítača. Obsah pamäte ROM je nemenný a prenos dát je jednostranný; z pamäte ROM do mikroprocesora.
Druhy RAM
– SIMM (singleIn-line menory module),(30 pinové – 8 bit, 72pinové – 16 bit)
– DIMM (dual In-line memory module), (64 bit). Prístupová rýchl. v nanosekundách (10,70). Pracujú tiež na rôznych frekvenciách (66, 100, 133 MHz a viac).
– SDRAM (SynchroniousDynamic RAM)
– Cache pamäť – vyrovnávacia pamäť procesora, ktorej rýchlosť korešponduje s rýchlosťou procesora lepšie a do ktorej si procesor vie ukladať dáta potrebné pre urýchlenie rôznych výpočtov. Vyrovnávacia pamäť sa používa aj pri mnohých periférnych zariadeniach. Cachepamäť periférnych zariadení zvykne sa nazývať aj buffer.
Harddisk HDD : Je to magnetické pamäťové médium. Obsah sa pri výpadku prúdu nestratí. Ukladajú sa naň súbory a tie sú v adresárovej štruktúre. Veľkosť v GB(MB). Najznámejšie značky sú IBM, Western Digital,Seegate.
S magnetickým povrchom diskov pracujú magnetické čítacie/zapisovacie hlavy. Hlavy sa pri pevných diskoch nepohybujú po povrchu disku, ale vznášajú sa nad ním. Vznášanie hláv zaisťuje aerodynamickývztlak vznikajúci nad roztočeným diskom. Pretože sa hlavy vznášajú nad diskom, nedochádza ku treniu medzi hlavou a diskom. To zabezpečuje vysokú trvanlivosť a spoľahlivosť pevných diskov. Vzdialenosť vznášajúcich sa hláv nad diskom je niekoľko mikrometrov. Drobné zrnko prachu by tak mohlo spôsobiť ryhu na disku a znehodnotenie údajov. Z tohto dôvodu sú pevné disky uložené vo vzduchotesnom puzdre.
Pri vypnutí disku zaistí mechanika magnetických hláv ich uloženie do vyhradenej parkovacej oblasti. Tak je zaistené to, že sa hlava nikdy nedotkne dátovej oblasti a nezničí údaje.
Fyzická štruktúra diskov
Povrch disku predstavuje pomerne rozsiahly priestor. Keď operačný systém požaduje od disku údaje, na povrchu disku ich musí vyhľadať radič pevného disku. Ten teda potrebuje poznať presnú geometrickú polohu zapísaných údajov. Preto si povrch disku rozdelí na stopy (sústredené kružnice), doktorých si údaje zapisuje. Každá stopa je naviac priečne rozdelená na sektory. Toto usporiadanie nazývame fyzickou organizáciou dát.
Fyzické formátovanie (low level format): Radič musí rozdeliť disk na stopy a sektory a tie si očíslovať. Proces, ktorým sa disk magneticky delí sa nazýva fyzické formátovanie.
Pri ňom umiestni radič na začiatok každej stopy a každého sektoru magnetickú značku (identifikátor). Každý radič si teda musí „nalinkovať„ svoj disk čo dnes nie je problém, pretože radič je súčasťou pevného disku (jeho plošný spoj je umiestnený na puzdre disku).
Hlavy a cylindre
Poslanie magnetických hláv je jasné – zápis a čítanie údajov. Nad každým povrchom „lieta„ jedna hlava. Ak má pevný disk 5 platní, môže mať až 10 hláv (každá platňa má 2 povrchy). Hláv však môže byť aj menej, pretože krajné platne nemusia mať povrchy z oboch strán.
Všetky hlavy sú umiestnené na spoločnom ramene. Keď radič posunie hlavu číslo 3 (patriacu tretiemu povrchu) nad stopu 134, posunú sa aj hlavy nad ostatnými platňami nad stopu 134 „svojho„ povrchu. Vďaka spoločnému ramenu sa tak hlavy vznášajú vždy nad rovnakou stopou všetkých povrchov. Rovnakým stopám na rôznych povrchoch sa hovorí cylinder (resp. valec).
Veľmi dôležitý je presný a rýchly polohovací mechanizmus hláv.
Základná doska : (motherboard) Na ňu sa umiestňujú rozširujúce karty vstupno-výstupných zariadení, procesor, zbernice, sloty, pamäť a matematický koprocesor. Drží ich prehľadne usporiadané, navzájom ich prepája, rozvádza napájacie napätie a obsahuje niekoľko konektorov na pripojenie ďalších zariadení. Okrem toho sa na doske nachádzajú ďalšie elektronické obvody, ktoré zabezpečujú prenos informácií medzi jednotlivými časťami počítača.
Grafická karta : dôležitá súčasť počítača, väčšinou prídavná karta, ktorá má na starosti grafické spracovanie a výstup dát z počítača na monitor. Grafická karta je jednou z najdôležitejšou časťou PC a jej hlavnou úlohou je prevádzať jednotky a nuly dvojkovej sústavy na obraz, ktorý je možné vidieť na monitore. Dá sa teda povedať, že bez grafickej karty by práca na počítači ťažko vyzerala tak, ako ju dnes poznáme. Obrazy, ktoré vidíme na monitore, musia skôr ako uzrú svetlo sveta podstúpiť zložitú cestu z útrob PC. Ak chce používateľská aplikácia vytvoriť obraz, vyšle prosbu o pomoc do časti operačného systému, ktorá je spojená s grafickou kartou (označuje sa ako ovládač grafického rozhrania – graphic driver interface). Grafický ovládač –software, ktorý pôsobí ako sprostredkovateľ medzi grafickou kartoua operačným systémom – následne vypočuje inštrukcie buď operačného systému, alebo aplikácie, vezme digitálne dáta a prevedie ich do formátu, ktorý dokáže grafická karta spracovať. Ovládač potom pošle digitálne dáta v novom formáte na renderovanie grafickej karte. Prvá zastávka kde sa dátana grafickej karte zdržia je vyrovnávacia pamäť – buď priamo na grafickej karte, alebo v systémovej pamäti. Následne procesor grafickej karty (graphic processing unit, alebo GPU) prevedie digitálne dáta na pixely, súbory farebných bodov, z ktorých sa skladá celý obraz viditeľný na monitore. Grafická karta vytvára veľké množstvo takýchto pixelov. Ak máte nastavené rozlíšenie obrazovky 1024 na 768 bodov, musí grafická karta na vykreslenie jednej obrazovky vypočítať farbu a zadať informácie pre 786432 pixelov –tento proces naviac opakuje 30 až 160-krát za sekundu.
Najväčší výrobcovia grafických kariet sú ATI a nVIDIA.
Externá pamäť CD-ROM a DVD-ROM : Jedná sa o externú pamäť v podobe plastovej platne, na ktorej je nanesená reflexná vrstva, do ktorej boli pred čítaním vylisované alebo vypálené pity. Na jeden CD-ROM klasickej 12cm veľkosti sa vojde približne 700 MB a na jeden DVD-ROM disk asi 4,7 GB (na dvojvrstvové až dvakrát toľko); (existujú aj dvojvrstvové obojstranné).
Bez CD-ROM mechaniky si dnes nevieme už ani prácu na PC predstaviť. V počítači je pripojená rovnako ako FDD, HDD,DVD-ROM. To znamená, že je priskrutkovaná ku skrinke PC a vedú s nej dva káble. Široký na mainboard a tenký na zdroj. Na plochu CD-R disku, kde sa nachádzajú diery (pits) a plochy (lands), je zaostrený laserový lúč. Mechaniky CD-R/RW používajú na čítanie i zápis laserový lúč s vlnovou dĺžkou 780 nanometrov. Lúč prechádza prostredím média a odráža sa od reflexnej kovovej vrstvy. Odrazené svetlo prechádza hranolom a dopadá na fotočlánok. Výstupné napätie fotočlánku závisí od vlastností a intenzity odrazeného svetla. Vďaka rozličným vlastnostiam svetla pri dopade na plochu a na dieru je potom fotočlánok schopný zaznamenávať prechody medzi dierou a plochou. Tak sa transformujú prechody medzi nerovnosťami v dátovej vrstve média na el. signály. Pit (diera) vzniká pôsobením tepla (laserového lúča) pri vypaľovaní a spôsobí, že pri čítaní CD-R sa laser rozptýli na všetkých pitoch. Zatiaľ každou plochou (landom) prejde a dostane sa až na reflexívnu vrstvu, kde sa odrazí späť. Odrazené svetlo sa potom ďalej spracujea dekóduje (dvojková sústava). Týmto spôsobom sa z CD získajú dáta.
CD-WORM – (WriteOnce Read Multiple) –informácie môže užívateľ zapisovať, ale iba raz, potom sa chová ako obyčajná CD-ROM.
Je už samozrejmosťou, že médiá typu CD a DVD sú aj v RW (read/write) verziách, čiže sú opakovane prepisovateľné.
Sieťová karta
Sieťová karta slúži na pripojenie počítača do počítačovej siete. Karty sú rôzneho typu, v závislosti od typu siete. Najpoužívanejšia sieť je Ethernet, s prenosovou rýchlosťou 10 MB/s alebo Fast Ethernet 100 MB/s.
Vstupné zariadenia :
Klávesnica – umožňuje spojenie medzi človekom a počítačom, jej časti sú klávesové pole, kódovacie obvody a riadiace obvody výstupu. Klávesové pole môžeme rozdeliť podľa usporiadania na QWERTY, QWERZ, ABCD a iné.
Myš – pomocou polohy myši na podložke určuje človek polohu virtuálneho kurzora v počítači. Najviac používané myši sú mechanické s guličkou. Iným druhom myši sú myši optické, ktoré nemajú mechanickú guličku, ale kontakt s poduškou (stolom) sa uskutočňuje len optickou cestou, pomocou diódy a fototranzistorov.
Scanner – slúži na snímanie obrázkov a iných predlôh z okolia. Zväčša sa využívajú na prenos z podoby papierovej do podoby elektronickej.
Joystick – zariadenie, ktoré sa podľa svojho tvaru prezýva „zábavná palička“. Delíme ich na analógové a digitálne. Analógové dokážu snímať viacej pozícií narozdiel od digitálneho, ktorý dokáže snímať len štyri.
Tlačiareň – patrí k technickému vybaveniu počítača, umožňuje vytlačiť dokument z PC, najčastejšie na papier. Pre každú tlačiareň sa dodáva program ovládač, ktorý musí byť nainštalovaný a riadi tlač. Najpoužívanejšie sú atramentové a laserové tlačiarne (v minulosti ihličkové).
Atramentové – sú cenovo prístupné, kvalitná tlač, ale majú pomerne drahí spotrebný materiál.
Laserové – sú veľmi kvalitné, vyznačujú sa rýchlosťou a ostrosťou tlače, nevýhodou je však ich vysoká obstarávacia cena.
Bluetooth – je špecifikácia počítačového a telekomunikačného priemyslu, ktorá popisuje spôsob, ako sa navzájom môže ľahko spojiť mobilný telefón, počítač alebo osobný digitálny asistent PDA prostredníctvom bezdrôtového pripojenia na krátku vzdialenosť. Použitím tejto technológie môžu užívatelia mobilných telefónov, pagerov a PDA pripojiť svoje zariadenie ku osobnému počítaču, notebooku, tlačiarni, môžu prijímať a odosielať faxy tak ako doma tak i v práci.
Bluetooth využíva pre komunikáciu frekvenciu 2450 MHz, ktorá sa doteraz nevyužívala (okrem niektorých krajín, kde sa musí využívať iná kombinácia frekvencií). Okrem dátového sú k dispozícii aj tri hlasové kanály. Každé zariadenie má 48 bitovú adresu zo štandardu IEEE 802. Pripojenia môžu byť vo dvoch verziách – od bodu k bodu, alebo v rámci viacerých bodov (za bod sa považuje jedno zariadenie). Najväčšia vzdialenosť, v ktorej je možné využívať technológiu Bluetooth je 10 metrov. Výmena údajov môže v súčasnosti, to je v prvej fáze technológie prebiehať pri prenosovej rýchlosti 1 megabit za sekundu, v druhej fáze technológie sa plánuje s prenosom až 2 megabity za sekundu. Pre vyváženú, čiže rovnomernú komunikáciu vyžaduje Bluetooth prostredie s vysokou mierou elektromagnetického rušenia.
IrDA infraport –(infračervený port) slúži k obojsmernému prenosu dát medzi PC a ľubovoľným zariadením podporujúci IrDA prenos dát napr. mobilný telefón, notebook, tlačiareň, vreckový počítač, digitálny fotoaparát. Najväčšia výhoda IrDA infraportu je že nepotrebujete zariadenie prepájať datovým káblikom spravidla s rôznymi konektormi ale všetky zariadenia komunikujú len prostredníctvom infralúčov. Komunikácia je spoľahlivá a zariadenia dokážu znovu nadviazať spojenie v prípade výpadku, ktorý je kratší ako 1min od prerušenia spojenia. [Frekvencia2,4 ~ 2.483 GHz]
3.2 Počítače – SW, programovacie jazyky
Programovanie je tvorivá činnosť ktorú vykonáva programátor teda človek, ktorý píše „návody“ na vykonanie určitej činnosti, ktoré potom vloží do pamäte počítača a ten vie v tom okamihu danú činnosť vykonať ( ak je syntax v poriadku :-)’ )
K tomu vedu 3 kroky
1) Definovanie úlohy
2) Vymyslenie postupu, ktorým úlohu vyriešime
3) Realizácia postupu riešenia počítačom
Pri tejto odbornej činnosti používame odbornú terminológiu
– Algoritmus – opis pracovného postupu. Je to presne definovaná konečná prípustné vstupné hodnoty získame po konečnom počte krokov odpovedajúce výstupné hodnoty.
– Procesor– Prvok ktorý daný algoritmus vykonáva. (Typickým procesorom je počítač)
– Program – algoritmus zapísaný v jazyku počítača tak že ho procesor dokáže okamžite vykonávať.
– Programovací jazyk – je to špeciálny jazyk v ktorom programátor dokáže pomerne ľahko vyjadrovať algoritmy, ktoré počítač bez väčších problémov pochopí. Každý programovací jazyk obsahuje tzv. PREKLADAC (Compilator) Programátor mu predloží program zapísaný v programovacom jazyku ( zdrojový kód ) a prekladač ho spracuje a vydá ten istý program, ale už v tvare vhodnom k priamemu spracovaniu počítačom (cieľový (strojový) kód, alebo len KÓD PROGRAMU.), Každý jazyk je definovaný syntaxou (skladba) a sémantikou (významom)
– Syntax jazyka – určuje prípustné postupnosti základných symbolov bez ohľadu na ich zmysel.
– Sémantika – priraďuje každej syntakticky správnej postupnosti základných symbolov ich význam.
Evolúcia Jazykov
V prvom období existencie počítačov bol programovacím jazykom výhradne STROJOVÝ KÓD, nazývaný tiež strojový jazyk. Bola to „reč čísel“. Pomocou tohto jazyka sa písali programy vždy pre konkrétny typ počítača. Nevýhodou bola jednak neprenositeľnosť na iný typ počítača a jednak zložitosť (číselný zápis príkazov do strojového jazyka). Numericky zápis bol nepohodlnýa tak sa prešlo do alfanumerického (symbolického) zápisu. Vznikli tak dôležitátrieda programovacích jazykov,
ASSEMBLY LANGUAGES (jazyk symbolických inštrukcií – JSI) Prekladač symbolických inštrukcii sa volá ASSEMBLER.
schéma: Program v JSI -> ASSEMBLER-> strojový kód
Výhodou takéhoto programovania je rýchlosť, možnosť programovania na elementárnych úrovniach a jeho nevyhnutnosť pri tvorbe OS a nevýhodou je strojová závislosť.
Ďalšou triedou sú Vyššie programovacie jazyky(VPJ).
Vznikli na základe potreby odstrániť strojovú závislosť a zvýšiť zrozumiteľnosť pre užívateľa. Prekladače VPJ sa nazývajú KOMPILATORY. Vstupným údajom je pre kompilátor zdrojový program (zdrojový kód). Výstupným údajom je program v strojovom jazyku (cieľový kód). Analogicky hovoríme o zdrojovom a cieľovom jazyku.
schéma: Program vo VPJ-> KOMPILATOR -> program v JSI -> assembler -> program v strojovom jazyku.
Delenie podľa typu
Neskôr sa jazyky začali deliť podľa typu a využitia. Poznáme Objektovo orientovanejazyky, funkcionálne, procedurálne a jazyky pre logické programovanie.
Objektovo orientovane jazyky
Objektovo orientovaným programovaním sa bežne označuje prístup, keď programátor nedefinuje len typ datových štruktúr, ale aj operácie ktoré sa dajú nad nimi vykonávať. Popis objektovo orientovaného programovania a objektovo orientovaného jazyka nie je definične daný a preto sa jeho formulácia líši od autora k autorovi.
Jazyky [C++ ; Java ; Objective-C; JavaScript ; PHP ; Phyton ; Eiffel ; ]
Java – je objektovo orientovaný programovací jazyk vytvorený firmou Sun Microsystems. Hlavnou výhodou Javy je jej platformová nezávislosť a bezpečnosť. Pozor, na rozdiel od JavaScriptu je Java kompilovaný jazyk.
JavaScript – je objektovo orientovaný programovací jazyk, ktorý patrí medzi najčastejšie využívané skriptovacie jazyky na strane klienta. Využíva sa najmä na kontrolu údajov z dotazníkov, či na zvýšenie interaktivity pavučinových stránok.
PHP – (Personal Home Pages) výkonný objektovo orientovaný skriptovací jazyk používaný na strane servera. Programy jazyka PHP sa vpisujú priamo do HTML kódu. PHP sa využíva nagenerovanie dynamických HTML stránok. Jeho nespornou výhodou je jednoduchá syntax podobná programovaciemu jazyku C, ako aj podpora rôznych databázových serverov.
Procedurálne jazyky
Procedurálne jazyky nemusia obsahovať objekty s vlastnosťami a udalosťami, sú PJ ktorou najvyššou zložkou býva procedúra alebo jednotka zahrňujúca jeden alebo viac procedúr. Väčšina z nich funguje na rôznych platformách.
[Jazyk C; Fortran; COBOL;BASIC; Visual BASIC; Ada; AWK; ]
Jazyk C je univerzálny programovací jazyk, ktorého počiatky siahajú do konca sedemdesiatych rokov. Jazyk C pracuje priamo len so základnými dátovými typmi (číslo, znak). Vďaka štandardu ANSI C sú programy napísané v tomto jazyku prenositeľné na ľubovoľnú platformu s minimálnymi zmenami zdrojového kódu.
Funkcionálne jazyky
Väčšina funkcionálnych jazykov je založených na použití lambda foriem (lambda calculus). Vo funkcionálnych jazykoch je množina funkcii komunikujúcich predávaním hodnôt. Často sa využívajú na zápis matematických algoritmov a na výučbu.
[Lisp;Miranda; Sisal; ]
V súčasnosti hovoríme o piatich generáciách programovacích jazykov, prvú tvoria strojové jazyky, druhú assemblery, tretiu vyššie nezávislé jazyky, procedúrovo orientované (COBOL, FORTRAN, algol, basic, pascal) a objektovo orientované.
3.3 Počítače – SW, operačné systémy
Operačné systémy (OS)
K základnému programovému vybaveniu počítača patrí operačný systém, ktorý sa vkladá do pamäte vždy po štarte.
Funkcie :
– Riadi, spravuje technické prostriedkypočítača a ich komponenty
– Spravuje údaje
– Riadi spracovanie úloh
– Podporuje komunikáciu užívateľa spočítačom
– Podporuje bezpečnosť a spoľahlivosťvý počtového systému
Technické prostriedky sú napr. procesory, operačná pamäť, vonkajšia pamäť, vstupné avýstupné zariadenia. Operačný systém je teda správcom prostriedkov.
Je to súbor programov, ktoré musia :
A. mať prehľad o jednotlivých prostriedkoch
B. rozhodujú, ktorej úlohe bude tento prostriedok pridelený
C. prostriedok pridelia
D. vyžadujújeho navrátenie
Druhy operačných systémov
V osemdesiatych rokoch na osobných počítačoch bol najrozšírenejší operačný systém MS DOS (Microsoft Disk Operation System). Je to produkt americkej firmy Microsoft. Vznik MS DOS-u súvisí s vývojom hardwaru – konkrétne vznik a vývoj počítača IBM PC v r. 1981.
Výhodou boladobrá funkčnosť a rýchlosť aj na nevýkonných strojoch, jednoduchosť apredovšetkým obrovské rozšírenie. Nevýhodami je jeho textová orientácia, ďalej nemožnosť prevádzkovania viacerých programov súčasne (multitasking) a to, že nedokáže efektívne pracovať s pamäťou nad 640kB. MS DOS je tvorený jadrom(súbory msdos.sys a io.sys) a súborom command.com. MS DOS je diskovo orientovaný OS – dokáže pracovať so súbormi a adresármi; riadi tok informácií do a z rôznych častí počítača – tieto časti pripraví pre príjem alebo výdaj informácií; umožňuje informácie vytvárať, uchovávať alebo vymazávať.
Celkovo teda umožňuje robiť množstvo úloh (jednotlivé úlohy je možné vyvolať zadaním tzv.príkazového riadku).
Obdobie, kedy osobné počítače ovládal MS DOS so svojím príkazovým riadkom, skončilo na začiatku 90-tych rokov. Nestačil už ani DOS Shell a Norton Commander a osobné počítače ovládli MS Windows.
Počiatkom 90-tych rokov začína éra Windows. Spočiatku Windows vznikli ako grafická nadstavba MS DOS-u (Windows 3.1x)
Windows 3.x – boli prvou verziou Windows-u grafická nadstavba MS-DOS, určená pre komfortnejšie a univerzálnejšie ovládania počítača a aplikácií. Ovládanie Windows je založené na grafickom užívateľskom prostredí (GUI – Graphical User Interface), ovládanom prevažne myšou. Toto je najväčší rozdiel oproti predchádzajúcim verziám MS DOS, ktorý vyžadoval zadávanie všetkých povelov z príkazového riadku. Medzi ďalšie výhody patrí schopnosť mať spustených viacej aplikácií zároveň (Windows 3.x už dokáže multitasking); univerzálne ovládanie periférií a využitie maximálneho rozlíšenia a farebnosti, ktoré poskytuje grafická karta a monitor. Ďalej umožňuje vytvárať viacnásobné okná aplikácií DOSu a má možnosť rýchlejšej 32-bitovej práce so súbormi.
Windows 95 – táto verzia je už samostatný, od MS DOSu nezávislý OS. Jeho koncepcia nadviazala na pôvodnú myšlienku čiastočne realizovanú v predchádzajúcich verziách: poskytnúť užívateľovi priestor a nástroje, ktoré sú potrebné pre činnosti, ktoré vykonáva sediac za pracovným stolom v škole, zamestnaní alebo doma. Windows sa v podstate snaží nahradiť hornú dosku pracovného stola. Je navrhnutý tak, aby sa užívateľovi počítača s rôznymi nástrojmi dobre pracovalo. Aby aj tomu, kto sa v počítačoch príliš nevyzná, stačilo len málo času na pochopenie a zvládnutie základných činností.
Stabilitou sa označuje kvalita operačného systému, jeho schopnosť vyrovnávať sa s kritickými situáciami. Veľmi dôležitou je schopnosť chrániť dôležité oblasti v pamäti počítača a na disku. Ak OS pripustí prepisovanie miest na disku a v pamäti, v ktorých má systém uložené existenčne dôležité údaje, dochádza k jeho zrúteniu.
Windows 95 je 32-bitový OS, ktorý využíva 32-bitovú štruktúru CPU, ale nie vo všetkých smeroch a možnostiach. Obsahuje totiž niekoľko 16-bitových častí prevzatých z MS DOS. Okrem aplikácii určených špeciálne pre Windows 95 sa pod ním dajú spúšťať aj programy pre Windows 3.x a MS DOS. Obsahuje už preemtívny multitasking, ktorý však nie je úplný; ak spustíme 16-bitové Windows 3.x alebo dosovské programy, ktoré nemajú uvažovaný preemtívny multitasking, musia sa im vytvoriť podmienky, na ktoré sú zvyknuté – teda môžu si robiť s procesorom čo chcú. Jeho stabilita je teda pomerne slabá, a dokonca niekedy kolabuje ešte častejšie ako Windows 3.x.
V tejto verzii sa prvý raz objavuje aj podpora štandardu nazývaného Plug&Play. Ide oautomatické nastavovanie parametrov prídavných zariadení ako sú zvukové či sieťové karty, a pod. Pri práci so súbormi používa Windows 95 tzv FAT systém ukladania súborov na disk, používaný u MS DOS, ktorý je rozšírený o možnosť pridelenia mien súborov dlhých až 255 znakov.
Windows 95 predstavuje prechod k sieťam, teda prepojenia viacerých počítačov s možnosťou ich komunikácie. Má zabudované podpory sietí Peer-to-Peer, Novell Netware a TCP/IP protokol, umožňujúci komunikáciu prostredníctvom Internetu.
Windows 98 –Tento operačný systém, ktorý prišiel na trh roku 1998, je priamy nasledovník Windows 95. Zmeny oprotiWindows 95 nie sú také viditeľné, ako to bolo svojho času medzi Windows 95 a Windows 3.x. V tejto verzii je automaticky prítomný Internet Explorer 4.0 a súčasne sa začal trend integrovania rôznych programov priamo do systému (najskôr Windows Media Player, neskôr Windows Movie Maker a MSN Messenger). Významnou zmenou je plná podpora systému FAT32, čo znamená lepšie využitie pevného disku, ako aj podpora diskov s veľkou kapacitou; podpora nového hardvéru ako DVD a AGP; automatická kontrolaa oprava systémových súborov a iné.
…ďalšieoperačné systémy od Microsoftu sú Windows NT, 2000, Millennium Edition a XP.
WinXP je v súčasnosti asi najpoužívanejší operačný systém od Microsoftu. V počítači so systémom Windows XP môžete voliť z troch systémov súborov: NTFS, FAT32 a FAT.
Používane systému súborov NTFS je nutné v prípade, žechcete riadiť prístup k súborom a zložkám a pracovať s obmedzenými účtami. NTFS je tou najlepšou voľbou pre správny a najvýkonnejší chod systému XP (aj NT4 a win2000)
Linux
Jadro tohto systému podobného profesionálnemu Unixu napísal študent Helsinskej univerzity Linus Torvalds a požiadal programátorov v Internete, aby mu pomohli vychytať chyby. Tým sa stal Linux najrýchlejšie rozvíjajúcim sa operačným systémom a v budúcnosti vážnym konkurentom pre Microsoft.
Ďalšie operačné systémy: napr. OS2, Mac OS, Solaris, BeOS
3.4 Počítače – Databáza
Pojem databáza dnes už nie je celkom neznámy pojem. Ľudia majú potrebu zhromažďovať rôzne informácie. Dnešný svet stojí na databázach, veď si len predstavte evidenciu občanov SR, alebo pacientov u doktora. Dokonca zadanie úlohy na hodine programovania na strednej škole je spraviť jednoduchú databázu, napr. v Pascale. Avšak tu študenti riešia všetko sami, od vstupu dát, výpis až po uloženie.
Databázu si môžeme predstaviť ako súbor dát, ktorý slúži pre popísanie nejakej skutočnosti. Napríklad telefónny adresár. Sú tam informácie o známych a ku každému je priradené číslo, prípadne nejaká poznámka. Databáza je súbor nejakých informácií, ktoré sú v nej uložené podľa nejakého kľúča, pravidla. Databázou je súbor od seba nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov, systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami; Za databázu sa nepovažuje počítačový program použitý pri zhotovení alebo prevádzke databázy prístupnej elektronickými prostriedkami.
Zhotoviteľom databázy je fyzická osoba alebo právnická osoba, na ktorej podnet, účet a zodpovednosť bola databáza vytvorená.
Keďže k databázam nám vzniká celý komplex vzťahov, je nevyhnutné ich v prípade sprístupnenia databázy a jej využívania zmluvne upraviť. Každý zhotoviteľ databázy sa snaží chrániť svoje práva, ale zároveň musí rešpektovať požiadavky nadobúdateľa práv.
Vytvorenie databázy
Keď vytvárate databázu, musíte pre ňu alokovať dostatočne veľké miesto na disku vytvorením databázového zariadenia (database device) príslušnej veľkosti. Vždy pred vytvorením databázy musíte vytvoriť nové databázové zariadenie, resp. určiť už existujúce, v ktorom bude nová databáza uložená. Pri vytváraní databázy sa automaticky vytvorí i tzv. záznam prenosov (transaction log), teda súbor, do ktorého sa budú ukladať všetky informácie o modifikovaní tejto databázy. Je veľmi vhodné tento záznam uchovávať v odlišnom databázovom zariadení ako príslušnú databázu, pretože tým uľahčíte prípadné obnovenie zničených údajov a zrýchlite výkon celého systému. Ak však pri vytváraní nešpecifikujete iné zariadenie, tento záznam sa vytvorí ako časť databázy a uloží sa do jej zariadenia.
- INTERNET – história INTERNETU
V priebehu 60. rokov organizácia RAND spolu suniverzitou MIT a Kalifornskou univerzitou v Los Angeles (UCLA) rozpracovala koncepciu decentralizovane odolnej paketovo orientovanej siete. V roku 1968 bola podľa tohto princípu postavená prvá testovacia sieť v Národnom fyzikálnom laboratóriu vo Veľkej Británii. Krátko nato sa Pentagonská agentúra ARPA (Advanced Research Projects Agency) rozhodla financovať analogický projekt. Na jeseň v roku 1969 bol inštalovaný prvý uzol siete v UCLA a koncom toho roku boli na svete štyri uzly, ktoré vytvorili zárodok siete, pomenovanej podľa svojho sponzora ARPAnet. V roku 1971 mal už ARPAnet pätnásť uzlov a o rok neskôr 37 uzlov. Hlavnou činnosťou ARPAnetu bola výmena informácii a osobných správ. Výskumní pracovníci používali sieť na spoluprácu na projektoch, výmenu pracovných správ apod. Ľudia mali na arpanetových počítačoch svoj osobný účet aosobnú adresu pre elektronickú poštu.
Muselo sa vymyslieť, ako by sa dali prenášať informácie cez sieť tak, aby sa nestratili pri zničení spojenia. Preto vedci rozdelili dáta na menšie časti, ktoré neskôr nazvali pakety. Celé sa to potom tak prenášalo, že tie drobné pakety si vybrali každé inú linku. V prípade, že sa paket stratil server poslal ešte jeden a našiel ešte jednu vhodnú trasu, po ktorej sa už pakety posielať dali. Tým sa bezpečnosť siete omnoho zväčšila a sieť sa stávala robustnejšia a robustnejšia. V tomto období sa začal použiť výraz Internet. to bola prvá zmena, ktorou Internet prešiel počas svojho vývoja.
V priebehu 70.rokov sa sieť ARPAnet stále viac rozrastala. Jej decentralizovaná štruktúra expanziu uľahčovala. Na rozdiel od štandardných firemných počítačových sietí mohol ARPAnet prepájať veľa rôznych počítačov – stačilo, aby rozumeli paketovo orientovanému protokolu novej siete, všetko ostatné bolo irelevantné.